8:00 – 17:00
Keď príde reč na bezpečnosť auta, väčšine vodičov hneď napadnú pneumatiky. Prípadne im napadne hrúbka brzdových doštičiek či opotrebovanie kotúčov.
Brzdový systém má však jednu kritickú súčasť, ktorú voľným okom vôbec nevidíte. Napriek tomu od nej závisí správne fungovanie bŕzd.
Je to brzdová kvapalina. Táto tekutina sa časom výrazne mení kvôli svojim chemickým vlastnostiam.
Vplyv okolitej vlhkosti
Väčšina moderných brzdových kvapalín (špecifikácie DOT 3, DOT 4 a DOT 5.1) funguje na báze glykoléteru. Táto kvapalina má jednu obrovskú výhodu. Nedá sa takmer vôbec stlačiť.
Vďaka tomu okamžite a bez strát prenesie tlak z pedála až k brzdám na kolesách. Má však aj jednu veľkú nevýhodu. Je hygroskopická.
To znamená, že do seba aktívne nasáva vlhkosť zo svojho okolia. Brzdový systém je síce uzavretý, no vlhkosť zo vzduchu si doň cestu vždy nájde. Preniká cez mikroskopické netesnosti, gumené tesnenia a ohybné hadičky.
Medzinárodné testy jasne dokazujú, že tento proces beží stále. Vôbec pritom nezáleží na tom, ako často s autom jazdíte. Kvapalina zo svojho okolia absorbuje priemerne 1 až 1,5 % vody ročne. Po dvoch rokoch tak dosiahne kritickú 3-percentnú hranicu.
Keď kvapalina zovrie, brzdy zlyhajú
S rastúcim množstvom vody v systéme začína prudko klesať bod varu kvapaliny. Nová, čistá kvapalina DOT 4 má takzvaný suchý bod varu nad 230 °C.
Keď však podiel vody stúpne na približne 3,7 %, jej tepelná odolnosť klesne. Dosiahne takzvaný mokrý bod varu, čo je iba 155 °C. Bezpečnostná rezerva sa tak scvrkne o viac ako 30 %.
V reálnom živote to znamená obrovské riziko. Predstavte si dlhé klesanie z kopca alebo prudké brzdenie na diaľnici. Trením doštičiek o kotúče sa brzdy dokážu v momente rozhorúčiť na 150 až 200 °C. Ak je kvapalina stará a zvlhnutá, pri tejto teplote jednoducho zovrie.
Pri vare vody vznikajú parné bubliny, ktoré obrátia fyzikálne zákony hydrauliky naruby. Na rozdiel od kvapalín sa totiž plyny dajú stlačiť.
Keď potom vodič šliapne na brzdu, sila pedála nepohne brzdovými piestami. Tlak iba stlačí bubliny pary v systéme. Brzdový pedál odrazu zmäkne, prepadne sa na podlahu a auto prestane brzdiť.
Korózia v systémoch ABS a ESP
Vysoký obsah vody neničí len brzdný účinok. V aute spúšťa aj ďalší, hoci pomalší proces.
Moderné autá majú v základnej výbave systémy ABS a ESP. Ich srdcom je hydraulický blok plný jemných, presných ventilov a kanálikov.
Brzdová kvapalina obsahuje z výroby špeciálne prísady, ktoré chránia kovové časti pred koróziou. Nahromadená voda však tieto ochranné látky časom chemicky rozloží.
Akonáhle ochrana zmizne, voľná voda odštartuje vnútornú koróziu na spoji oceľových ventilov a hliníkového bloku. Uvoľnené mikroskopické čiastočky hrdze môžu ventily rýchlo zablokovať.
To vedie k výpadku systémov ABS a ESP. V horšom prípade to natrvalo zničí celý hydraulický blok.
Pravidlo dvoch rokov nie je vymyslené
Automobilky a bezpečnostní technici nepredpisujú dvojročný interval výmeny len tak pre nič za nič. Prípadne odporúčajú limit 30- až 40-tisíc kilometrov. Stav kvapaliny totiž nezistíte obyčajným pohľadom. Jedinou istotou je preto včasná prevencia.
Výmena brzdovej kvapaliny v správnom čase stojí len zlomok celkových nákladov na údržbu. Ak ju však zanedbáte, riskujete nielen drahú opravu. Na cestách tým priamo ohrozujete ľudské životy.
